Život Prešova
online
online
Mesto Myjava kraľuje kraju sliviek, folklóru a národnej histórie
11.04.2015 Myjava
Myjava 11. apríla (TASR) – Mestečko Myjava ako centrum rázovitého kopaničiarskeho regiónu bolo založené v roku 1586. Rozprestiera sa na Myjavskej pahorkatine na slovensko-moravskom pomedzí. Preslávili ju najmä slivky, autentický folklór, bývalá armatúrka, charakteristická kopaničiarska príroda, v posledných rokoch i futbal či volejbal, no predovšetkým mnoho významných osobností.
Do dejín sa Myjava výrazne zapísala nezmieriteľnosťou tamojšieho obyvateľstva s útlakom, ktorá vyústila do účasti Myjavčanov v štyroch protihabsburských povstaniach a zviditeľnila sa tak v stredoeurópskych pohyboch v 17. a 18. storočí. Druhýkrát sa stalo centrum kopaníc súčasťou slovenských a stredoeurópskych dejín v meruôsmych rokoch, keď sa celý kraj Myjavskej pahorkatiny zapojil do národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo prvým slovenským povstaním. Myjava bola 19. septembra 1848 miestom vzniku prvého národného orgánu v slovenských dejinách – Slovenskej národnej rady.
Čaro Myjavy, jej okolia a čistotu kopaničiarskych charakterov asi najvýstižnejšie opísala jedna z najznámejších tamojších rodáčok Zuzka Zguriška. „Uprostred sadov, polí a vŕškov tróni a kraľuje mestečko všetkým tým zastrčeným kopaničkám, ukrytým zvedavým očiam v dolinách, pod hájmi, za borinami a medzi kýčerami. Do mestečka prúdia pramienky životnej miazgy zo zdravého rozvetveného kmeňa kopaníc. Aj tu sa rodia deti a dospievajú na mužov a ženy, aby napokon uložili svoje kosti na staré cintoríny, vedľa svojich predkov. Aj keď sa deti rozutekali na svojej životnej púti po svete, nesú si v očiach dôveru, radosť a srdce na dlani, čistý cit spolupatričnosti človečenstva, vyžarujúci z každého ich činu. Sú to ľudia dobrej vôle,“ vyznala sa k svojmu rodisku významná slovenská prozaička.
Do dejín sa Myjava výrazne zapísala nezmieriteľnosťou tamojšieho obyvateľstva s útlakom, ktorá vyústila do účasti Myjavčanov v štyroch protihabsburských povstaniach a zviditeľnila sa tak v stredoeurópskych pohyboch v 17. a 18. storočí. Druhýkrát sa stalo centrum kopaníc súčasťou slovenských a stredoeurópskych dejín v meruôsmych rokoch, keď sa celý kraj Myjavskej pahorkatiny zapojil do národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo prvým slovenským povstaním. Myjava bola 19. septembra 1848 miestom vzniku prvého národného orgánu v slovenských dejinách – Slovenskej národnej rady.
Čaro Myjavy, jej okolia a čistotu kopaničiarskych charakterov asi najvýstižnejšie opísala jedna z najznámejších tamojších rodáčok Zuzka Zguriška. „Uprostred sadov, polí a vŕškov tróni a kraľuje mestečko všetkým tým zastrčeným kopaničkám, ukrytým zvedavým očiam v dolinách, pod hájmi, za borinami a medzi kýčerami. Do mestečka prúdia pramienky životnej miazgy zo zdravého rozvetveného kmeňa kopaníc. Aj tu sa rodia deti a dospievajú na mužov a ženy, aby napokon uložili svoje kosti na staré cintoríny, vedľa svojich predkov. Aj keď sa deti rozutekali na svojej životnej púti po svete, nesú si v očiach dôveru, radosť a srdce na dlani, čistý cit spolupatričnosti človečenstva, vyžarujúci z každého ich činu. Sú to ľudia dobrej vôle,“ vyznala sa k svojmu rodisku významná slovenská prozaička.
Dnes je Myjava moderným mestom s vyše 12.000 obyvateľmi a kompletnou infraštruktúrou. V jej centre je zrekonštruovaný pamätník M. R. Štefánika spolu s poslednými historickými budovami v meste – evanjelickou farou a budovou bývalého súdu nazývanou tiež kráľovský palác. Súčasťou Myjavy je aj Turá Lúka – kedysi samostatná obec, kde je aj najstaršia sakrálna stavba Myjavy, katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1610. Na vrchu Hrajky je pamätník venovaný dvanástim popraveným evanjelikom, ktorých obesili po tzv. turolúckej vzbure. Ľudové tradície kopaničiarskeho regiónu reprezentuje Gazdovský dvor v Turej Lúke – trvalá expozícia typickej usadlosti z konca 19. storočia.
Slivovica je Mijafsko v skvapalnenom stave, tvrdia Myjavčania
Myjava 11. apríla (TASR) – Podľa etnografičky a riaditeľky myjavského Centra tradičnej kultúry Viery Feriancovej si Myjavu a jej okolie spájajú ľudia s armatúrkou, bielo-modrou farbou kroja a kvalitnou slivovicou, ktorej výroba je v kopaničiarskom regióne tradičná. Práve slivky a ovocinárska tradícia kopaničiarskeho regiónu ju inšpirovali k napísaniu 240-stranovej publikácie Slivovica a jej miesto v živote "starích Mijafcov".
"Geografické podmienky Myjavskej pahorkatiny boli veľmi vhodné na pestovanie ovocných stromov a z toho vyplýva, že úrodu sliviek bolo treba nejakým spôsobom spracovať. V minulosti boli možnosti spracovania obmedzené na varenie lekváru, sušenie a konzervovanie. A jedným zo spôsobov konzervovania bola aj destilácia," skonštatovala Feriancová.
"Slivovica je 'Mijafsko' v skvapalnenom stave. Dalo by sa povedať, že je to celý náš región prekvasený storočiami, uvarený udalosťami a skvapalnený do jednej jedinej kvapky. A tak ako ona silný a dobrý," uvádza Feriancová vo svojej publikácii.
Po vydaní publikácie sa stretla s rôznymi pohľadmi. Ľudia, ktorí mali v rodinách zlé skúsenosti s alkoholom, nechápali, prečo láskavým a príjemným spôsobom píše o alkohole. "Slivovicu vnímam ako jeden zo symbolov tohto kraja. Slivovica sama o sebe nie je zlá. Ak ju ľudia robia dobre, je vynikajúca. Urobiť niečo dobre, to je podľa mňa majstrovstvo. Ide o to, akým spôsobom sa k nej správame my, ľudia a to už nie je vec tej slivovice. Ako etnologička som zobrala tému slivovice ako celok. Ten láskavý pohľad a zaujímavý názov som vybrala preto, aby som ku knihe pritiahla ľudí. Aby sa potom o nej dozvedeli všetko – prečo sa tu začala robiť, ako sa má dobre robiť, na čo všetko sa používala, aký je ten správny spôsob jej pálenia, koštovania a uskladnenia, ale aj o tom, že ak sa k nej ľudia nevedia dobre správať, môže spôsobiť aj zdravotné problémy," uzavrela autorka publikácie.
Myjava 11. apríla (TASR) – Podľa etnografičky a riaditeľky myjavského Centra tradičnej kultúry Viery Feriancovej si Myjavu a jej okolie spájajú ľudia s armatúrkou, bielo-modrou farbou kroja a kvalitnou slivovicou, ktorej výroba je v kopaničiarskom regióne tradičná. Práve slivky a ovocinárska tradícia kopaničiarskeho regiónu ju inšpirovali k napísaniu 240-stranovej publikácie Slivovica a jej miesto v živote "starích Mijafcov".
"Geografické podmienky Myjavskej pahorkatiny boli veľmi vhodné na pestovanie ovocných stromov a z toho vyplýva, že úrodu sliviek bolo treba nejakým spôsobom spracovať. V minulosti boli možnosti spracovania obmedzené na varenie lekváru, sušenie a konzervovanie. A jedným zo spôsobov konzervovania bola aj destilácia," skonštatovala Feriancová.
"Slivovica je 'Mijafsko' v skvapalnenom stave. Dalo by sa povedať, že je to celý náš región prekvasený storočiami, uvarený udalosťami a skvapalnený do jednej jedinej kvapky. A tak ako ona silný a dobrý," uvádza Feriancová vo svojej publikácii.
Po vydaní publikácie sa stretla s rôznymi pohľadmi. Ľudia, ktorí mali v rodinách zlé skúsenosti s alkoholom, nechápali, prečo láskavým a príjemným spôsobom píše o alkohole. "Slivovicu vnímam ako jeden zo symbolov tohto kraja. Slivovica sama o sebe nie je zlá. Ak ju ľudia robia dobre, je vynikajúca. Urobiť niečo dobre, to je podľa mňa majstrovstvo. Ide o to, akým spôsobom sa k nej správame my, ľudia a to už nie je vec tej slivovice. Ako etnologička som zobrala tému slivovice ako celok. Ten láskavý pohľad a zaujímavý názov som vybrala preto, aby som ku knihe pritiahla ľudí. Aby sa potom o nej dozvedeli všetko – prečo sa tu začala robiť, ako sa má dobre robiť, na čo všetko sa používala, aký je ten správny spôsob jej pálenia, koštovania a uskladnenia, ale aj o tom, že ak sa k nej ľudia nevedia dobre správať, môže spôsobiť aj zdravotné problémy," uzavrela autorka publikácie.
0
www.ZIVOTPO.sk
